Žiaci sa už svojich lavíc nemohli dočkať.

Začiatok školského roka, tak ako je už tradíciou, začal slávnostným otvorením vo vnútorných priestoroch školy. Spolu so svojimi učiteľmi sa tu zišlo vyše dvesto žiakov, ktorí budú tento rok navštevovať 11 tried. Po úvodnom príhovore pani riaditeľky boli predstavené všetky triedne kolektívy a vyučujúci, ktorí sa budú nasledujúce mesiace podieľať na výchove a vzdelávaní. 

Do prvého ročníka nastupuje 33 žiakov, ktorí budú rozdelení do dvoch tried. I.A triedu sprevádzala triedna učiteľka Mgr. Andrea Katonová a I.B triedu triedna učiteľka Mgr. Miroslava Urbánková. Piatakov privítala nová triedna učiteľka PaedDr. Janka Slobodová. Prítomným žiakom, rodičom a hosťom boli predstavené aj nové posily z radov učiteľov a vychovávateľov - Mgr. Miroslava Urbánková, Mgr. Brigita Martišková, Michaela Sopková.

Riaditeľstvo ZŠ s MŠ Nové Sady 176 oznamuje rodičom, resp. zákonným zástupcom detí, ktorí poberajú dávku  hmotnej núdzi, že si môžu uplatniť nárok na ďalšiu finančnú pomoc ÚPSVaR pre svoje deti, ktoré navštevujú ZŠ alebo MŠ. Finančná pomoc sa poskytuje ako :

• príspevok na obed – stravovanie v ZŠS, t. j. v školskej jedálni,
• príspevok na školské potreby.

K uplatneniu sa treba prihlásiť v ZŠ Nové Sady v dňoch 02. až 08.08.2018 v čase od 8°°h do 14°°h.

Je potrebné preukázať sa  potvrdením ÚPSVaR o hmotnej núdzi.

       Finančnú pomoc ÚPSVaR si môžu uplatniť aj rodičia, resp. zák. zástupcovia, ktorých príjem je nižší ako ŽM (životné minimum). Títo si nárok uplatňujú na ÚPSVaR v Nitre, Štefánikova č. 88,  pri autobusovej stanici. Potvrdenie o návšteve školy si môžete vyzdvihnúť v dňoch 02. až 08.08.2018  v čase od 8°°h do 14°°h.

Na ÚPSVaR si môžete uplatniť nárok na september 2018  do 10.08.2018  v čase úradných hodín.

Nároky na finančnú pomoc ÚPSVaR si môžete uplatňovať aj počas školského roka,  ak sa zmení Vaša finančná situácia vždy ku dňu 10. v mesiaci. Od 01.07.2018 sa Opatrením č. 196/2018 Z. z.  zmenila výška životného minima.

Riaditeľstvo školy:

pondelok 9.00 - 10.00 hod.

Do galérie Rozlúčková slávnosť boli pridané fotografie.

Do galérie Športová olympiáda boli pridané fotografie.

Do galérie Praha boli pridané fotografie.

                                   Prahou očarení, šťastím unavení...

  Tak vypadávali na konečnej v Nitre z autobusu do náručí svojich mám a tatov deviataci zo Základnej školy v Nových Sadoch.  Ktorý z nich by bol uveril, koľko zázrakov sa dá zažiť počas štyroch zdanlivo obyčajných dní !?

  Uvítanie popoludní prvého dňa  na pražskom autobusovom nádraží Florenc bolo dusné, prvá električka cudzia a tesná, ale hotelová recepcia bola pre svojich očakávaných a vítaných hostí plná ochoty a úprimnej radosti z ich príchodu. To sme si vyslúžili v minulých rokoch a tohtoroční deviataci nechceli na tom nič meniť. Hneď sa skamarátili s pokojskou Mášou a ubytovaniu nebolo čo vytknúť. Ale ani našim deviatakom za správanie na izbách či pri raňajkách a večeri v hotelovej sále. Tradícia vážených a vrele vítaných  hostí tak zostala neporušená, naopak, recepcia sa o našich deťoch vyjadrovala s nefalšovaným obdivom. A keď sa k nim pridal aj majiteľ susednej reštaurácie, kde nám pred odchodom domov nachystali skvelý obed, a verejne sa deťom poďakoval za správanie, jeden zázrak bol dovŕšený.

  Tie ďalšie sa diali pri potulkách Prahou a jej okolím. Obávané neznámo - pražské metro bolo záhadou len po stanicu Nádraží Veleslavín. Odvtedy bolo naším pomocníkom pri presune krížom-krážom po Prahe. Tiež to boli električky a autobusy, ba i vlak. Tak sme boli v Lidiciach i na Karlštejne. V Lidiciach všetci  uverili, že tu  plače tráva na miestach, kde sa kedysi hrávali deti, ktoré navždy skameneli v súsoší na svahu. Očami, ktorých výrazy nemožno opísať, sa budú navždy nemo dívať na svoju rodnú dedinku, ktorá padla za obeť zvrhlej fašistickej genocíde začiatkom júna 1942 ako odplata za atentát na ríšskeho protektora Reinharda Heydricha. Pocity, ktoré vami lomcujú na jednom z najpamätnejších miest našej spoločnej novodobej histórie, v krypte Kostela svatého Cyrila a Metoděje v Prahe na Resslovej ulici, kde prežívali svoje posledné hodiny parašutisti Slovák Jozef Gabčík,  Čech Ján Kubiš a päť ďalších mladých hrdinov, ktorí atentát zrealizovali a zaplatili životom, slovami tiež nevystihnete.

  Karel IV. z rodu Luxemburgovcov, ktorého sme navštívili v Múzeu voskových figurín v Celetnej ulici, nám ponúkol na obdiv viacero zázrakov, ktoré pre nás v Prahe a okolí zanechal. Chrám sv.Víta na Pražskom hrade, Karlov most i Karlštejn. Do dedinky v podhradí nás dopravil pohodlný vlak, ale na hrad sme to museli vyšľapať. Nádvorie sa ako vždy hmýrilo nedočkavými turistami, ale my sme dali prednosť objavovaniu prírodných zázrakov v širšom okolí Karlštejna. Osviežili sme sa v priezračnej vode bývalého vápencového lomu Malá Amerika, pofotili vo výhľadoch lomu Mexiko, kde v nedávnej minulosti kruto zaobchádzali s politickými väzňami, aby sme vzápätí v úžase zastali na vyhliadke  nad lomom Veľká Amerika, ktorý môže smelo konkurovať Grand Canyonu v USA. Večer však výhľad z televíznej veže na Žižkove na večernú Prahu bol jedinečný a bol pre nás zážitkom bez konkurencie.

  Pražská ZOO bola na MDD plná detí, bolo ich tam viac než zvierat, ktorým čistili bazény a výbehy, a tak sme nachádzali iba tabule s ospravedlnením. Najviac nás mrzeli neprítomné tulene. Ani policajti, ktorí mali deťom ponúkať atrakcie, neboli veľmi na dohľad, a keď sa k tomu na obed pridala búrka, tak sme naozaj odtiaľ utekali, ako sme vládali k najbližšiemu autobusu. Kvôli búrke odvolali na Pražskom hrade hradnú stráž, preto sme sa na ceremoniál výmeny hradnej stráže museli ráno znovu vrátiť. Ešte že sme to ráno mali k dobru. K pozitívam MDD však patrila návšteva pani učiteľky triednej, s ktorou sme sa prešli okrem iného aj k Múru Johna Lennona na Kampe, kde sme potom tajuplnou prechádzkou trávili posledný večer a užívali si aj nočné vltavské nábrežie so všetkými zázrakmi, ktoré ponúka. Každý návštevník Prahy si tam tie svoje nájde a zostanú mu navždy v srdci.

   Súčasná Praha však usilovne chystá oslavy storočnice vzniku nášho spoločného štátu, ktorého stránky sú už síce dopísané, ale spolupatričnosť stále  cítite na každom kroku. Mnohé symboly Prahy sa tak cudne zahalili, aby skryli usilovných majstrov, ktorí im na koniec októbra chystajú slávnostnú premiéru nanovo zrekonštruovanej nádhery. Národní muzeum nad Václavákom sa už síce pomaly zo zásteny vyzlieka, jeho čiastočne odhalený  nový vzhľad sme si vychutnali, zato orloj je ešte pyšne zastretý a jedinečné divadlo nám nedoprial.

  K zázrakom posledného, štvrtého dňa určite patril Vyšehrad. Majestátne ticho Českého národného cintorína s velikánmi českých dejín a kultúry, veľkolepý chrám, kde sa schádzali svadobní hostia na blížiaci sa obrad. Nevesty sme sa ale nedočkali. Fascinovali nás výhľady na Prahu, veľkolepý pokoj rozľahlého parku s lavičkami na oddych a rozjímanie. A zhodnotenie výletu. Najväčšou výhrou podľa deviatakov  bolo vzájomné zblíženie sa a poznanie, že im tie štyri spoločne strávené dni zaplnili mysle i srdcia  zážitkami, ktoré im ako spomienky budú natrvalo patriť a vracať sa vždy, keď ich  premôže nostalgia za vytrácajúcim sa detstvom. A o tento zázrak sa žiadny deviatak určite  nebude chcieť pripraviť ani v budúcnosti. V Základnej škole v Nových Sadoch je pre nich Praha zarezervovaná...

                                                                                PaedDr. Edita Tisovská

Do galérie Viedeň boli pridané fotografie.

Viedeň je krásne starobylé a slávne mesto, preto sme sa do nej opäť vrátili. Počasie bolo priamo ideálne a dáždniky sme vôbec nepotrebovali. Prvý sme navštívili zámok Schönbrunn.

Zámok má viac ako 1400 miestností a z toho 200 kuchýň. Každá zo 45 sprístupnených miestností bola niečím výnimočná a bolo tam veľké množstvo skvostov. Osoby z obrazov priam vystupovali a v záplave tejto nádhery sme prechádzali minulými storočiami. Krásny bol zrkadlový salónik, kde Márii Terézii hral malý šesťročný Beethoven. Zámok bol preslávený dvoma ženami, ktoré ovplyvnili tok dejín. Prvá je Mária Terézia a druhá Sissi, pod ktorým menom ju všetci poznajú.

Neskôr sme sa poprechádzali aj po nádherných záhradách, pozreli si miesto, kde pila každé ráno kávu Mária Terézia a nádherné fontány, ktoré v teple osviežovali vzduch.

V meste sme videli parlament, operu, chrám sv. Štefana a mnoho ďalších pamiatok. S krátkymi prestávkami na osvieženie sme si večer sadali spokojní a plní zážitkov do autobusu, ktorý nás bezpečne priviezol domov.

Do galérie MDD v Nitre boli pridané fotografie.

Do galérie Turnaj o poháre riaditeľky školy Nové Sady 5.6 2018!!! boli pridané fotografie.

Do galérie Okresné kolo v Atletike žiakov a žiačok 2017/2018! boli pridané fotografie.

Žiaci piateho, siedmeho a ôsmeho ročníka oslávili medzinárodný deň detí turistikou k zrúcanine hradu Hrušov, objavovaním života zubrov a spoznávaním krás prírody pohoria Tribeč.

Do galérie Banská Štiavnica - výlet MDD boli pridané fotografie.

Vážení rodičia,      

pozývame Vás na  konzultačné rodičovské združenie, ktoré sa uskutoční dňa 4. júna 2018 od 15.30 do 17.00 hod. v budove ZŠ.

Do galérie AURÉLIUM Bratislava boli pridané fotografie.

Do galérie Spievanky boli pridané fotografie.

vyhodnotenie_zberu_papiera.xlsx

Do galérie Nádherný svet bájok boli pridané fotografie.

Tulipán a fialka

Raz prekrásny tulipán krútil nad tým hlavou,

že fialka v priateľstve žila so žihľavou.

Do záhrady prišiel pán jedného dňa zrána,

uvidel i odtrhol kvietok z tulipána.

Siahol i na fialku, na jej kvet a puky,

ale tu mu žihľava popálila ruky.

Keď sa na to tulipán odtrhnutý díva,

povie: ,, Hľa, i chatrný priateľ dobrý býva!“

                                                              Jonáš  Záborský

Asi v šiestom storočí pred Kristom putoval po starovekom Grécku Ezop a svojimi príbehmi zabával poslucháčov. Dnes by bol milo prekvapený, keby zistil, že množstvo jeho poučných príbehov bolo zozbieraných a vydaných knižne. Možno by ho prekvapilo i to, že jeho príbehy sú aktuálne i dnes a ľudia sa od jeho čias len málo zmenili. Ezop vo svojich príbehoch upozorňoval na zlé správanie a nepekné vlastnosti ľudí. Cez príbehy o zvieratách, rastlinách a neživej prírode sa snažil ľudí poučiť a napraviť ich. Za každým príbehom bolo jasne sformulované ponaučenie, ktoré malo ľudí nasmerovať na cestu dobra. V čase, keď Ezop rozprával svoje poučné príbehy, určite netušil, že sa vďaka nim stane nesmrteľným a jeho príbehy sa aj o stáročia neskôr budú páčiť deťom aj dospelým čitateľom. Mnoho ďalších autorov venovalo časť svojej tvorby aj bájkam, príbehom, v ktorých vystupujú zvieratá, rastliny a konajú ako ľudia. Zo slovenských bájkarov ja najznámejší Jonáš Záborský.

Niekoľko Ezopových bájok sme si na hodinách čítania prečítali i my. V príbehoch sme hľadali zlé konanie zvieratiek a tiež sme premýšľali nad ponaučením vyplývajúcim z príbehu . Z nádherného sveta bájok sme si priniesli množstvo ilustrácií, ktoré vyzdobili našu chodbu.