S menom Ľudovíta Štúra sa pravidelne stretávame na hodinách literatúry, dejepisu i slovenského jazyka. Stará ľudová múdrosť hovorí, že je lepšie raz vidieť ako stokrát počuť, a tak sme sa 25.septembra vybrali po stopách Ľ. Štúra.
Po príchode do Modry sme navštívili miestny cintorín a uctili sme si miesto jeho posledného odpočinku. V pamätnej izbe sme pracovníčku múzea milo prekvapili našimi vedomosťami o štúrovcoch. Nám zase dobre padla jej pochvala. Naše kroky ďalej smerovali na miesto, ktoré sa pre Štúra stalo osudným. Poslednou zastávkou na našej ceste za poznaním bolo miesto ukryté v hustom lese, kde tak často rozjímal i tvoril. Dnes na tom mieste stojí kamenná lavička. Pôvodne na nej ležal bronzový plášť. Ten tam však už nie je... Bol to zvláštny pocit prechádzať sa po miestach, kadiaľ chodil aj Ľudovít Štúr, stáť pod tými istými stromami a počúvať žblnkotanie toho istého potôčika.