Zavšivenie (pediculosis) je ochorenie, ktoré spôsobuje voš detská, hlavová (Pediculus capitis). Vši sú vysoko adaptované na parazitický spôsob života, spravidla na jednom druhu hostiteľa - na človeku. Voš je drobný, žltohnedo sfarbený hmyz s nedokonalou premenou z vajíčka (hnidy) cez 3 nedospelé štádiá nymfy (menšie ako dospelý jedinec) na dospelú 2-4 mm dlhú voš. Nymfy a dospelí jedinci sa živia saním krvi, pričom za prirodzených podmienok prijímajú potravu každé 2-3 hodiny. Bez potravy hynú za niekoľko dní. Samička kladie denne 3-4 vajíčka, ktoré pripevňuje pevným nerozpustným tmelom k vlasom pri korienku. Žije zhruba 3 týždne a za tento čas nakladie približne 100 až 140 vajíčok. Hnidy majú veľkosť 0,3 - 0,8 mm, sú spočiatku biele s lesklým povrchom, neskôr sú žlté až žltohnedé. Rýchlosť vývoja závisí od teploty a dostatku potravy, priemerne za 20 dní vyrastie z larvy dospelá voš. Na základe priemernej dĺžky rastu ľudského vlasu - 1 cm mesačne, je možné podľa vzdialenosti hníd od vlasového korienka odhadnúť dĺžku zavšivavenia. Voš hlavová žije trvalé a výlučne vo vlasoch, výnimočne najmä pri masívnom zavšivení sa uchyľuje do obočia, u dospelých do fúzov a brady.
Vši môžu preliezať z človeka na človeka, hnidy prežívajú mimo hostiteľa na šatstve, či vlasoch niekoľko dní (max. týždeň). Voš detská sa najčastejšie prenáša kontaktom hláv v detských kolektívoch, v menšej miere je možný prenos aj prostredníctvom rôznych predmetov (hrebeňov, kief, či pokrývok hlavy). Vši na rozdiel od bĺch nedokážu skákať. Ak sa dostanú vši na golier oblečenia, môžu preliezť i na šaty druhých osôb, napr. v školských šatniach.
Bodnutie všou vyvoláva svrbenie rôznej intenzity, ktoré môže spôsobovať sčervenanie, opuchy, vyrážky, až pľuzgieriky, mokvanie, niekedy až chrasty vo vlasatej časti hlavy, ktoré neskôr splývajú do súvislej hmoty. Rozškriabaním postihnutých miest býva zanesená sekundárna bakteriálna infekcia, následkom ktorej môže dôjsť ku vzniku ekzému, hnisavého zápalu kože, príp. ďalších kožných ochorení.
.png)