Novinky

          • Praha

          • Do galérie Praha boli pridané fotografie.

            78

                                               Prahou očarení, šťastím unavení...

              Tak vypadávali na konečnej v Nitre z autobusu do náručí svojich mám a tatov deviataci zo Základnej školy v Nových Sadoch.  Ktorý z nich by bol uveril, koľko zázrakov sa dá zažiť počas štyroch zdanlivo obyčajných dní !?

              Uvítanie popoludní prvého dňa  na pražskom autobusovom nádraží Florenc bolo dusné, prvá električka cudzia a tesná, ale hotelová recepcia bola pre svojich očakávaných a vítaných hostí plná ochoty a úprimnej radosti z ich príchodu. To sme si vyslúžili v minulých rokoch a tohtoroční deviataci nechceli na tom nič meniť. Hneď sa skamarátili s pokojskou Mášou a ubytovaniu nebolo čo vytknúť. Ale ani našim deviatakom za správanie na izbách či pri raňajkách a večeri v hotelovej sále. Tradícia vážených a vrele vítaných  hostí tak zostala neporušená, naopak, recepcia sa o našich deťoch vyjadrovala s nefalšovaným obdivom. A keď sa k nim pridal aj majiteľ susednej reštaurácie, kde nám pred odchodom domov nachystali skvelý obed, a verejne sa deťom poďakoval za správanie, jeden zázrak bol dovŕšený.

              Tie ďalšie sa diali pri potulkách Prahou a jej okolím. Obávané neznámo - pražské metro bolo záhadou len po stanicu Nádraží Veleslavín. Odvtedy bolo naším pomocníkom pri presune krížom-krážom po Prahe. Tiež to boli električky a autobusy, ba i vlak. Tak sme boli v Lidiciach i na Karlštejne. V Lidiciach všetci  uverili, že tu  plače tráva na miestach, kde sa kedysi hrávali deti, ktoré navždy skameneli v súsoší na svahu. Očami, ktorých výrazy nemožno opísať, sa budú navždy nemo dívať na svoju rodnú dedinku, ktorá padla za obeť zvrhlej fašistickej genocíde začiatkom júna 1942 ako odplata za atentát na ríšskeho protektora Reinharda Heydricha. Pocity, ktoré vami lomcujú na jednom z najpamätnejších miest našej spoločnej novodobej histórie, v krypte Kostela svatého Cyrila a Metoděje v Prahe na Resslovej ulici, kde prežívali svoje posledné hodiny parašutisti Slovák Jozef Gabčík,  Čech Ján Kubiš a päť ďalších mladých hrdinov, ktorí atentát zrealizovali a zaplatili životom, slovami tiež nevystihnete.

              Karel IV. z rodu Luxemburgovcov, ktorého sme navštívili v Múzeu voskových figurín v Celetnej ulici, nám ponúkol na obdiv viacero zázrakov, ktoré pre nás v Prahe a okolí zanechal. Chrám sv.Víta na Pražskom hrade, Karlov most i Karlštejn. Do dedinky v podhradí nás dopravil pohodlný vlak, ale na hrad sme to museli vyšľapať. Nádvorie sa ako vždy hmýrilo nedočkavými turistami, ale my sme dali prednosť objavovaniu prírodných zázrakov v širšom okolí Karlštejna. Osviežili sme sa v priezračnej vode bývalého vápencového lomu Malá Amerika, pofotili vo výhľadoch lomu Mexiko, kde v nedávnej minulosti kruto zaobchádzali s politickými väzňami, aby sme vzápätí v úžase zastali na vyhliadke  nad lomom Veľká Amerika, ktorý môže smelo konkurovať Grand Canyonu v USA. Večer však výhľad z televíznej veže na Žižkove na večernú Prahu bol jedinečný a bol pre nás zážitkom bez konkurencie.

              Pražská ZOO bola na MDD plná detí, bolo ich tam viac než zvierat, ktorým čistili bazény a výbehy, a tak sme nachádzali iba tabule s ospravedlnením. Najviac nás mrzeli neprítomné tulene. Ani policajti, ktorí mali deťom ponúkať atrakcie, neboli veľmi na dohľad, a keď sa k tomu na obed pridala búrka, tak sme naozaj odtiaľ utekali, ako sme vládali k najbližšiemu autobusu. Kvôli búrke odvolali na Pražskom hrade hradnú stráž, preto sme sa na ceremoniál výmeny hradnej stráže museli ráno znovu vrátiť. Ešte že sme to ráno mali k dobru. K pozitívam MDD však patrila návšteva pani učiteľky triednej, s ktorou sme sa prešli okrem iného aj k Múru Johna Lennona na Kampe, kde sme potom tajuplnou prechádzkou trávili posledný večer a užívali si aj nočné vltavské nábrežie so všetkými zázrakmi, ktoré ponúka. Každý návštevník Prahy si tam tie svoje nájde a zostanú mu navždy v srdci.

               Súčasná Praha však usilovne chystá oslavy storočnice vzniku nášho spoločného štátu, ktorého stránky sú už síce dopísané, ale spolupatričnosť stále  cítite na každom kroku. Mnohé symboly Prahy sa tak cudne zahalili, aby skryli usilovných majstrov, ktorí im na koniec októbra chystajú slávnostnú premiéru nanovo zrekonštruovanej nádhery. Národní muzeum nad Václavákom sa už síce pomaly zo zásteny vyzlieka, jeho čiastočne odhalený  nový vzhľad sme si vychutnali, zato orloj je ešte pyšne zastretý a jedinečné divadlo nám nedoprial.

              K zázrakom posledného, štvrtého dňa určite patril Vyšehrad. Majestátne ticho Českého národného cintorína s velikánmi českých dejín a kultúry, veľkolepý chrám, kde sa schádzali svadobní hostia na blížiaci sa obrad. Nevesty sme sa ale nedočkali. Fascinovali nás výhľady na Prahu, veľkolepý pokoj rozľahlého parku s lavičkami na oddych a rozjímanie. A zhodnotenie výletu. Najväčšou výhrou podľa deviatakov  bolo vzájomné zblíženie sa a poznanie, že im tie štyri spoločne strávené dni zaplnili mysle i srdcia  zážitkami, ktoré im ako spomienky budú natrvalo patriť a vracať sa vždy, keď ich  premôže nostalgia za vytrácajúcim sa detstvom. A o tento zázrak sa žiadny deviatak určite  nebude chcieť pripraviť ani v budúcnosti. V Základnej škole v Nových Sadoch je pre nich Praha zarezervovaná...

             

                                                                                            PaedDr. Edita Tisovská

          • Viedeň

          • Do galérie Viedeň boli pridané fotografie.

            38

            Viedeň je krásne starobylé a slávne mesto, preto sme sa do nej opäť vrátili. Počasie bolo priamo ideálne a dáždniky sme vôbec nepotrebovali. Prvý sme navštívili zámok Schönbrunn.

            Zámok má viac ako 1400 miestností a z toho 200 kuchýň. Každá zo 45 sprístupnených miestností bola niečím výnimočná a bolo tam veľké množstvo skvostov. Osoby z obrazov priam vystupovali a v záplave tejto nádhery sme prechádzali minulými storočiami. Krásny bol zrkadlový salónik, kde Márii Terézii hral malý šesťročný Beethoven. Zámok bol preslávený dvoma ženami, ktoré ovplyvnili tok dejín. Prvá je Mária Terézia a druhá Sissi, pod ktorým menom ju všetci poznajú.

            Neskôr sme sa poprechádzali aj po nádherných záhradách, pozreli si miesto, kde pila každé ráno kávu Mária Terézia a nádherné fontány, ktoré v teple osviežovali vzduch.

            V meste sme videli parlament, operu, chrám sv. Štefana a mnoho ďalších pamiatok. S krátkymi prestávkami na osvieženie sme si večer sadali spokojní a plní zážitkov do autobusu, ktorý nás bezpečne priviezol domov.

          • Konzultačné rodičovské združenie

          • Vážení rodičia,      

            pozývame Vás na  konzultačné rodičovské združenie, ktoré sa uskutoční dňa 4. júna 2018 od 15.30 do 17.00 hod. v budove ZŠ.

          • Nádherný svet bájok

          • Do galérie Nádherný svet bájok boli pridané fotografie.

            4

            Tulipán a fialka

            Raz prekrásny tulipán krútil nad tým hlavou,

            že fialka v priateľstve žila so žihľavou.

            Do záhrady prišiel pán jedného dňa zrána,

            uvidel i odtrhol kvietok z tulipána.

             

            Siahol i na fialku, na jej kvet a puky,

            ale tu mu žihľava popálila ruky.

            Keď sa na to tulipán odtrhnutý díva,

            povie: ,, Hľa, i chatrný priateľ dobrý býva!“

                                                                          Jonáš  Záborský

             

            Asi v šiestom storočí pred Kristom putoval po starovekom Grécku Ezop a svojimi príbehmi zabával poslucháčov. Dnes by bol milo prekvapený, keby zistil, že množstvo jeho poučných príbehov bolo zozbieraných a vydaných knižne. Možno by ho prekvapilo i to, že jeho príbehy sú aktuálne i dnes a ľudia sa od jeho čias len málo zmenili. Ezop vo svojich príbehoch upozorňoval na zlé správanie a nepekné vlastnosti ľudí. Cez príbehy o zvieratách, rastlinách a neživej prírode sa snažil ľudí poučiť a napraviť ich. Za každým príbehom bolo jasne sformulované ponaučenie, ktoré malo ľudí nasmerovať na cestu dobra. V čase, keď Ezop rozprával svoje poučné príbehy, určite netušil, že sa vďaka nim stane nesmrteľným a jeho príbehy sa aj o stáročia neskôr budú páčiť deťom aj dospelým čitateľom. Mnoho ďalších autorov venovalo časť svojej tvorby aj bájkam, príbehom, v ktorých vystupujú zvieratá, rastliny a konajú ako ľudia. Zo slovenských bájkarov ja najznámejší Jonáš Záborský.

            Niekoľko Ezopových bájok sme si na hodinách čítania prečítali i my. V príbehoch sme hľadali zlé konanie zvieratiek a tiež sme premýšľali nad ponaučením vyplývajúcim z príbehu . Z nádherného sveta bájok sme si priniesli množstvo ilustrácií, ktoré vyzdobili našu chodbu.

          • Janko Hraško

          • Do galérie Janko Hraško boli pridané fotografie.

            6

            Kto by nepoznal krásnu rozprávku o Janíčkovi, ktorý bol ako hrášok veľký, no svojimi skutkami mnohokrát prekonal i najsilnejšieho z najsilnejších. Na hodinách čítania sme sa vrátili k nádherným rozprávkovým príbehom. Prečítali sme si príbeh Janka Hraška, porozprávali sme sa o tomto  maličkom silákovi aj o jeho dobrodružstvách. Nejaké to šibalstvo, ktoré mohol spáchať, sme mu ešte vymysleli, aby sa jeho príbeh rýchlejšie šíril. Keď sme tak nášho rozprávkového hrdinu dôkladne prevetrali, pustili sme sa do tvorby ilustrácií. Tie výjavy z rozprávky, ktoré sme si najlepšie zapamätali, sme potom premenili na krásne obrázky zachytávajúce Janka Hraška na všetky spôsoby. Našimi obrázkami sme zaplnili nástenku na chodbe, aby aj ostatní na Janka Hraška, siláka veľkého ako hrášok, nezabudli.  

          • Návšteva výstavy o M.R.Štefánikovi a kozmonautike

          • Do galérie Návšteva výstavy o M.R.Štefánikovi a kozmonautike boli pridané fotografie.

            10

            V znamení prebúdzajúcej sa prírody a vlády jari, obdobia, kedy sa pomaličky rozbiehajú naše potulky za históriou, sme sa vybrali na výstavu venovanú významnej osobnosti slovenskej vedy a politiky – M.R. Štefánikovi. Súčasťou tejto výstavy bol i svet kozmonautiky a dobývania vesmíru človekom. Výstava bola inštalovaná v kaštieli, takže náklady spojené s cestovaním sa rovnali nule. Zato informácií na množstve banerov bolo neúrekom. Najskôr sme sa venovali Štefánikovi,  jeho krátkemu , no veľmi plodnému životu. Jeho život sme prešli od detstva, cez cestu za vzdelaním, spomenuli sme si jeho vojenskú a politickú kariéru, až sme sa dostali k predčasnej smrti  tohto významného Slováka a jedného zo zakladateľov 1.  Československej republiky. Potom už naše kroky viedli do hlbín vesmíru, k prvým priekopníkom vesmírnych letov. Spoznali sme vesmírne projekty bývalého ZSSR i USA i osudy prvých ľudí, ktorým sa podarilo opustiť našu planétu. Odhodlanie a statočnosť týchto ľudí nám umožnili snívať o  takých veciach, akými sú základne na Mesiaci, vesmírna turistika a cesta na červenú planétu – Mars. Po vzhliadnutí výstavy sa žiaci rozdelili do pracovných skupín a vo vedomostnom  kvíze si mohli preveriť svoje novonadobudnuté vedomosti. Darilo sa im dobre, no víťazom mohlo byť len jedno družstvo. Prvenstvo z vedomostného kvízu si odniesli piataci, ktorých potešila sladká odmena i upomienkové predmety.   

          • Historický 3D prehľad ľudských obydlí

          • Do galérie Historický 3D prehľad ľudských obydlí boli pridané fotografie.

            19

            Šikovnosť a zanietenie našim piatakom veru nechýba. No v tomto prípade je nutné pochváliť aj ich rodičov, ktorí pomohli s tvorbou projektov. Na hodine dejepisu sme mali tému, ktorá bola venovaná ľudským obydliam. Postupne sme si prešli jednotlivými typmi príbytkov, ktoré si človek vytváral v snahe chrániť sa pred nepohodou počasia i predátormi. V našom putovaní sme sa dostali až do súčasnosti a k súčasným trendom v budovaní príbytkov. Záver tejto témy tvorilo video o budúcnosti našich miest a dedín, ktoré zobrazovalo budúcnosť bývania a rôzne výdobytky techniky. Moderné mestá siahajúce do oblakov, energeticky nenáročné budovy s kopou zelene ako pripomienkou na životné prostredie, ktoré si človek takmer úplne zničil. Zhmotneným výsledkom tejto témy na vyučovaní boli úžasné stavby, ktoré sa začali v triede zhromažďovať ako huby po daždi. Praveké chatrče, drevené domce, koliby, rodinné domčeky i vízie o bývaní v budúcnosti, to všetko sa stalo súčasťou historického 3D pohľadu na ľudské obydlia. 

          • Pátranie po minulosti svojho rodu

          • Do galérie Pátranie po minulosti svojho rodu boli pridané fotografie.

            8

            Azda každý človek v živote premýšľal o svojich  predkoch. Hľadal informácie o svojom pôvode – odkiaľ prišli jeho rodinní príslušníci a ako žili. Na lepšie spoznávanie minulosti svojej rodiny si ľudia vytvárali rodokmene. I v dnešnej dobe sú ľudia, ktorí spisujú všetkých svojich príbuzných, ku ktorým sa vedia aj vďaka úradným zápisom dopátrať a vytvárajú si tak historický prehľad svojej rodiny, rodu. V minulosti si rodokmeň maľovali v podobe fantastického stromu. Na jeho konároch namiesto listov boli mená príslušníkov rodu a mnohokrát i významné rodinné udalosti. Piataci sa pustili tiež do pátrania po svojich predkoch a nájdené informácie spracovali do krásnych rodokmeňov, ktoré pripomínali stredoveké listiny. Voľné miesta vyplnili rodinnými erbmi, ktoré si pre svoje rodiny navrhli. Listinu opatrili i visiacou pečaťou. Svojou šikovnosťou a zanietením si vytvorili pekný historický prehľad o svojich predkoch a do svojej triedy i peknú výzdobu dýchajúcu históriou.